Ako pripraviť substrát na klíčenie semien paradajok

Pestovanie paradajok začína prípravou pôdy na prelome február-marec, kedy je čas na klíčenie semien paradajok. Rajčina si vyžaduje veľa starostllivosti vo všetkých fázach vegetačného cyklu, preto už správne nakličovanie môže znamenať dôležitý krok pre budúci úspech v podobe zdravých rastlín a bohatej úrody. Dôvodov, prečo sa venovať vlastnej príprave klíčkov a sadeníc je niekoľko. Okrem ekonomických dôvodov, ktoré sú podľa mňa zanedbateľné, sa jedná o bezpečnostné, zdravotné parametre našich rastlín a v neposlednom rade o vlastné učenie sa biologickým procesom. Ukážme si, ako pripraviť substrát na klíčenie semien paradajok z vlastných surovín:

» Paradajky / Substrát na klíčenie semien

Vlastný substrát na nakličovanie semien paradajok

Pozrime sa trocha pozornejšie na pôdu, ktorej sa väčšina z pestovateľov príliš nevenuje. Osobne pôdu vnímam ako maternaicu, v ktorej sa bude vyvíjať život. Venujme jej primeranú starostlivosť a odmení sa nám plodnosťou. Ak začíname sezónu až nákupom hotových priesad na trhu, už sa tak hlboko k významu pôdy nedostaneme, ako keď začíname klíčením semien. Takto môžeme budúcnosť svojich rastlín ovplyvniť už v zimnom období, kedy napriek snehu na záhonoch, fičia v plnom prúde prípravné práce bio pestovateľa. Plánujeme, kreslíme, píšeme, počítame a keď máme hotovo, odložíme tužku, papier a pristúpime k semenám. Pripravíme dostatočný počet klíčiacich nádob a do nich namiešame ten najfajnovejší substrát pre klíčenie paradajkových semienok.

Suroviny - zložky nakličovacieho substrátu

Aké suroviny použiť na výrobu klíčiaceho substrátu a v akých pomeroch ich namiešať býva často tajnou receptúrou záhradníkov. Ukážem vám niekoľko mojich vlastných bio receptov na nakličovací substrát, ktoré úspešne používam už veľa rokov. Ale stále skúšam aj nové materiály a pre tých zvedavejších vysvetlím postup, ako sa naučiť miešať vlastné substráty na klíčenie semien, zakoreňovanie a pestovanie rastlín.

Na prípravu substrátu využijeme organické aj anorganické zložky, niektoré pôsobia ako zdroj výživy a minerálnych látok. Niektoré pôsobia ako zhutňujúce, alebo naopak odľahčujúce komponenty. Niektoré zlepšujú odvodňovanie alebo zadržiavajú vlhkosť, niektoré majú schopnosť meniť kyslosť a zásaditosť zeminy, nazývame ich regulátory pH.

Rašelina

Rašelina je prírodný substrát hnedej až čiernej farby, ktorý vzniká rozkladom rastlín, machov, trávnatých porastov a stromov v močaristom prostredí. Nejedná sa ani o zuhoľnenie, ani o kompostovanie, ale o tretí spôsob premeny rastlinných zvyškov. Rašelina vzniká pod vodou za nedostatočného prístupu kyslíka. Obsahuje vysoké percento horľavej zložky, avšak jej premena v kompostovacom procese je oveľa užitočnejším spôsobom využitia. Významné sú ložiská v severnom pásme, kde rašelina vznikala v studenom vodnom prostredí.

Rašelina machová

Samostatne nie je rašelina pre pestovanie príliš vhodná, lebo je pre väčšinu rastlín veľmi kyslá, jej pH sa pohybuje okolo 3,5-5,5 preto je vhodná napríklad pre čučoriedky. Napriek tomu, že do iných substrátov sa musí neutralizovať vápnom, má veľký prínos pre množstvo výživných minerálnych látok, ktoré do substrátu prináša. Väčšina vyťaženej rašeliny sa v súčasnosti spotrebuje práve v poľnohospodárstve a lesníctve na výrobu kompostov a hnojív.

Kokosové vlákno

Kokosové vlákno je veľmi dostupný materiál, ktorý vzniká z obalu kokosových orechov. Tie sú porastené vlákninou, až pod ňou sa nachádza samotná škrupina. Vysušené kokosové vlákno pri styku s vodou viaže a zadržiava veľký objem vody. Predáva sa lisované v briketách veľkosti tehly. Stačí odlúpiť alebo pílkou na drevo odrezať kus veľký ako maslo a zaliať ho vlažnou vodou. Kokosové vlákna vpijú prekvapivo vysoké množstvo vody a rozmočí sa na vláčnu a vlhkú hmotu, ktorú môžeme premiešať s ostatnými substanciami.

Kokosové vlákno

Pokiaľ nebolo kokosového vlákna, používala sa namiesto neho rašelina (rašelinový mach) s primeraným prídavkom vápna na zneutralizovanie, keďže rašelina je kyslej povahy. Kokosové vlákno má hodnoty pH neutrálne teda 7 a nemusíme jeho množstvo brať v úvahu pri riešení kyslosti. Na klíčenie sa v posledných rokoch používa už všade. Je obľúbenou pochúťkou kalifornských dážďoviek, ktoré chováme kvôli kompostovaniu organických odpadov v domácnosti. To svedčí o skutočnosti, že kokosové vlákno je biologicky nezávadna surovina.

Kompost

Pôda nie je kompost, ani pestovateľský či nakličovací substrát. V tom sa mnohí, najmä začiatočníci mýlia. Predstavujú si, že pestovaním v čistom komposte nemôžu nič pokaziť, ba že dosiahnu lepšie výsledky. Niektoré rastliny sa tvária, že v čistom komposte sa im darí a sú v pohode, ale postupne sa objavia problémy. Zároveň pri tejto úvahe musím podotknúť aj inú skutočnosť - že nie je kompost ako kompost. Teraz sa nebudeme venovať výrobe kompostu, ale musíme si uvedomiť, že pre využitie v pôdnom mixe sa do rôznych pestovateľských substrátov pridáva, ako výživná zložka.

Konský hnoj zkompostovaný zrelý

Vtedy, keď je potrebná výživa. V bio pestovaní si musíme tiež zvážiť, aký kompost používame, či poznáme jeho pôvod - zdroj kompostu. Ak ho kupujeme, mali by sme ho považovať za "nespoľahlivý pôvod" a vylúčiť z prípravy bio substrátov. Pri miešaní substrátu na klíčenie paradajkových semien ho nepoužívame vôbec, resp. iba v minimálnom množstve. Semienka majú vlastnú výživu, ktorú využije klíčok v prvých fázach vývoja. Ak ponecháme mladú rastlinku niekoľko dní až týždňov po vyklíčení v tom istom substráte, bude potrebovať aj výživu. Vtedy môžeme už na začiatku pridať do klíčiaceho substrátu pridať trocha kompostu.

Zemina

Zemina je z pestovateľského hľadiska pôda, ktorá je namiešaná človekom z jednotlivých zložiek. Dalo by sa tiež použiť prirovnanie že pôda je divoká prírodná a prirodzenými procesmi vytvorená povrchová vrstva zeme, zatiľ čo zemina je skrotená, umelo vytvorená obrábaním, hnojením, oraním, miešaním... Zeminu z vlastnej záhrady alebo poľa môžeme tiež pridávať do pestovateľských substrátov napr. zakoreňovacích, z ktorých budú rastliny po vytvorení dobrých silných koreňov presádzané na danú záhradu či pole.

Záhradná zemina

Takto získajú "známosť" s onou zeminou už zo zakoreňovača a presádzanie na záhon nebude pre rastlinú veľkým šokom. Niektorí pestovatelia uprednostňujú sterilitu substrátov, pre nich používanie pôdy v pestovateľských substrátoch stráca význam, nakoľko hlavnou zložkou zeminy je bio rozmer, teda mikrobiota našej záhradnej zeminy, s ktorou chceme rastliny zoznámiť napred. Sterilizáciou sa tieto organizmy zničia a substrát je len organickou podsadbou slúžiacou na vodný režim a držanie koreňov. Toto v bio pestovaní nepestujeme.

Regulátory pH pôdy, anorganické komponenty

Niektoré prírodné látky majú zaujímavé vlastnosti, meniť kyslosť a zásaditosť pôdy. Sami bývajú súčasťou pôdy a majú aj významné výživové bonusy pre rastliny. Ich vlastné pH je buď príliš zásadité - vápence, dolomity, vápno, menej čadič, andezit, ktorým sa hovorí bázické horniny. V prírode sa tieto drolia a rozpúšťajú v prípade kyslých dažďov, tým vylučujú do pôdy mineralizované vody a vyživujú rastliny. Základné anorganické pôdotvorné štruktúry sú hlina, horniny - kamenná drž, piesok

Hlina

Hlina je veľmi rozšírená pôdotvorná zložka, ktorá sa nachádza v každej zemine v rôznom percente zastúpenia a v rôznej kvalite. Pôsobením vody a zvetrávacích procesov sa horniny usadené v nížinách premieňajú na substanciu so stále vyšším podielom ílovitých častíc, ktoré majú charakteristickú vlastnosť lepivosť a "mazľavosť". Keď sa zašpiníte v bahne tak to je hlina. Hlinu môžeme získať z každej zeminy jednoduchým rozmočením a sitovaním najjemnejšej frakcie, odtečením prebytočnej vody získame hlinu.

Hlina

Najkvalitnejšie hliny sa používajú pri výrobe keramiky, v hrnčiarstve, stavebníctve. My pestovatelia poznáme hlinu veľmi dobre. Črepník z pálenej oranžovej hliny je najlepšou nádobou na pestovanie izbových kvetov. Pre miešanie pôdnych substrátov sa hlina používa na znižovanie pH smerom do kyslej fázy a za účelom zníženia drenážnosti či zhutneniu substrátu t.j. aby bol ťažší, ak je príliš ľahký s nedostatočnou podporou pre rastliny.

Vápno

Vápno sa používa pri miešaní zeminy na úpravu pH výsledného substrátu, pretože je silne zásadité a v pôde pôsobí ako dôležitý zdroj vápnika. Každý pestovateľ paradajok sa mohol stretnúť s hnilobou plodov, ktorú spôsobuje práve nedostatok vápnika. Nepekné čierne fľaky na spodnej strane plodov sa nedajú vyliečiť bez silnej intervencie vápnika. Postrek mliečnym roztokom na listy je vhodná prvá pomoc, alebo vápenatou zálievkou z dolomitického vápenca, len pozor na zmenu pH pôdy. Trpia na to najmä veľké až gigantické odrody.

Vápno

Niekedy potrebujeme pôdne pH upraviť a dosiahnuť neutrálnu pôdu s pH=7, inokedy pôdu zásaditú (pH >7 - väčšie ako 7, najčastejšie pH 7,5 - 8,5) a niekedy pôdu kyslú s pH 5 - 6,5. Pod pojmom "vápno" sa najčastejšie myslí hasené vápno, čo je hydroxid vápenatý Ca(OH)₂ - ľahký, biely prášok, ktorého vodný roztok sa nazýva vápenná voda, hustejší roztok sa nazýva vápenné mlieko. Vyrába sa reakciou páleného vápna (oxidu vápenatého) s vodou alebo reakciou vápnika s vodou. Pri tejto reakcii vzniká veľké množstvo tepla. Pri práci s páleným vápnom dbáme na postup - pridávame vápno do vody nie naopak - CaO + H₂O → Ca(OH)₂ Ako bolo vyššie uvedené, dobre poslúžia aj vápenaté horniny alebo podrvené vajcové škrupiny.

Vaječné škrupiny

Výbornou surovinou na úpravu pH smerom od kyslej k zásaditej sú aj vaječné škrupiny, ktoré sú navyše zdrojom širokého spektra minerálov, nielen vápnika. Kto má dostatočné množstvo vaječných škrupín, napríklad vlastníte reštauráciu, alebo je výdatným konzumentom slepačích vajec, môže používať pre pôdny mix namiesto vápna túto ingredienciu. Vzhľadom k "bio" produkcii paradajok, treba mať na pamäti pôvod vaječných škrupín.

Vaječné škrupiny

Ak nemáte istotu, že pochádzajú z bezproblémového chovu t.j. že sliepky nie sú kŕmené hormónmi, antibiotikami, nežijú v strese pri umelom svetle atd., tak pre bio prevádzku nie sú také nespoľahlivé vaječné škrupiny vhodné. Z vlastnej produkcie bio vajec môžeme škrupiny vysušiť, rozdrviť a v trecej miske alebo mlynčeku na mak utrieť na jemný prášok, ktorý sa v pôde postupne rozpúšťa a reaguje ako pH regulátor a mineralizátor.

Vermikulit

Vermikulit je minerál kryštalizujúci v monoklinickej sústave patriaci do skupiny sľúd, chemicky hydratovaný hlinitokremičitan horčíka, železa. Vermikulit, ktorý sa používa v záhradníctve, sa tepelne spracúva pri 800 °C, potom sa zmení na voľne tečúci šupinatý materiál. Je to dobrý prirodzený rastový stimulátor, pretože obsahuje oxidy vápnika, horčíka, draslíka, hliníka, železa a kremíka a mnoho ďalších stopových prvkov.

Vermikulit

Ako materiál, vermikulit je vysoko porézny, preto sa v medzerách nachádza vždy veľa vzduchu. Takáto štruktúra umožňuje dosiahnuť dobré prevzdušňovacie indikátory zo substrátu, v ktorom sa pôda nezráža, na povrchu sa nevytvára kôra, v substráte nezostáva prebytočná vlhkosť. Vývoj koreňového systému rastlinnej vermikulitovej plnke ovplyvňuje najpozitívnejší spôsob zakoreňovania.

Vermiculit sa najčastejšie používa na klíčenie semien. Semená pripravené na klíčenie sa zmiešajú s jemným vermikulitom, ktorý sa predtým dobre navlhčil a potom sa zmes vloží do plastových vrecúšok a tie sa nechajú na teplom mieste na klíčenie. Po klíčení semien sa umiestnia do špeciálne pripravených nádob s pôdou, ktorá sa skladá zo zmesi zeminy a vermikulitu v pomere 2: 1. Pridanie vermikulitu umožňuje, aby semenáčiky stúpali a vyvíjali sa rýchlejšie, pretože chráni pred koreňovými a kmeňovými hnilobami, „čiernou nohou“, ktorou trpia prakticky všetky sadenice.

Horninová drť

Horninová drť je dobrým pomocníkom pri obnovovaní minerálov v zemine. Treba len vedieť, aké horniny poskytujú aké minerály a aké naša zemina potrebuje. Potom jej ich môžeme dodať z príslušnej horniny. Táto téma vyžaduje trocha odborných znalostí, preto odporúčam naštudovať si základy geológie a pedogeografie. Horniny svojou štruktúrou a zložením ovplyvňujú pôdotvorné procesy a predurčujú vznik konkrétnych pôd. Z konkrétnej horniny vznikajú iba niektoré konkrétne druhy pôdy. Môžeme si pomôcť aj celkom neznalým spôsobom, ak sa zastavíme v blízkom zameňolome a prinesieme si odtiaľ jemnú kamennú drť, ktorú pridáme do zeminy.

Horninová drť

Ak o kameňolome zistíme, čo sa tam ťaží za kameň, môžeme si základné vlastnosti vyhľadať v príslušných pedogeografických tabuľkách. Podľa obsahu základných živín Ca, K, Mg, P v pôdotvorných horninách môžeme predpokladať tieto živiny aj v zeminách, ktoré z nich vzniknú. Drobnozrnná drť sa primieša do zeminy, postupne sa v zemine vlyvom kyslých dažďov a pôsobenia chemizmu mikroorganizmov rozúšťajú minerály a uvoľňujú sa do tekutej formy, ktorá je využiteľná pre rastliny. Materské horniny majú vplyv na chemické zloženie pôdy. Podľa obsahu SiO₂ sa vyvreté horniny delia na kyslé s vysokým obsahom SiO₂ - granit, granodiorit, ryolit, dacit a bázické až ultrabázické horniny s nízkym obsahom SiO₂ - bazalt, gabro, peridotit, pyroxenit, serpentinit. Medzi nimi je skupina neutrálnych hornín - andezit, syenit, diorit, porfýr. Materská hornina ovplyvňuje aj textúru pôdy. Zvetrávaním konkrétnej horniny sa tvorí sypký materiál určitej zrnitosti.

Potočný piesok

Potočný piesok má podobné účinky na mix zeminy ako horninová drť, rozdiel je v tom, že riečny piesok je pestrého minerálno petrograficjkého zloženia. Z riečneho piesku si vyberieme frakciu zrnitosti 2-6 mm sitovaním. Vrchné sito s veľkosťou oka 6 mm prepustí všetok materiál menší ako 6 mm. Veľmi drobné prachové zrná spôsobujú v zemine zvýšenú mernú hmotnosť a horší odvodňovací účinok, preto ich odstránime použitím druhého sita o veľkosti 2 mm. Nad sitom ostáva náš produkt. Nevýhodou sitovania môže byť, že odstránime zastúpenie niektorých druhov zŕn, ktoré sú v piesku zdrobnené pod 2 mm alebo naopak vyskytujú sa vo veľkosti nad 6 mm. Potom môžeme meraním určiť iný rozsah sitovej analýzy.

Potočný piesok

Perlit

Perlit ________.

Perlit

Piesok

Piesok ________.

Piesok

Humus

Humus je univerzálne hnojivo, ktoré je vhodné pre rôzne druhy rastlín a pôdy. Je to špecifický komplex dusíkatých zlúčenín, ktoré sa vznikajú mineralizáciou zvyškov vegetácie za vplyvu enzýmov uvoľňovaných mikroorganizmami obývajúcimi pôdu. Všetci vieme, že sa v podstate jedná o produkt d´žďoviek. Humus pozostáva predovšetkým z humínových kyselín, ktoré sú úplne nerozpustné vo vode, ale sa rozpúšťajú v zásadách. Ďalšou užitočnou zložkou sú fulvové kyseliny. Obe skupiny sú pre rastliny veľmi užitočné.

Humus

Humus pretrváva dlhú dobu v pôde a saturuje ju užitočnými prvkami. Napríklad v ílovitých pôdach je rozložený na obdobie piatich rokov, čo výrazne zlepšuje technické vlastnosti pôdy. Humus a plodnosť rastlín sú navzájom súvisiace veci. Ale aj to, že substrát má vplyv na priepustnosť pôdy, čo ju robí viac ľahkou a drobivou. Humus transformuje štruktúru pôdy. Vďaka tomu sa tvrdé hrudky stanú poréznymi a rozpadajú sa. To podporuje priepustnosť vzduchu a absorpciu vlhkosti. Ďalšou dôležitou vlastnosťou podkladu z humusu je schopnosť viazať soli aromatických uhľovodíkov, rádionuklidy, ťažké kovy, ktoré sú v pôde. Pohlcuje ich do seba viaže a nebude ďalej šíriť. Prírodný detoxikátor pôdnych jedov.

Mulč

Mulčovanie je kráľovská disciplína pestovateľskej starostlivosti o pôdu a rastliny. Mulč je zväčša organický vysušený materiál, ktorý sa používa na rôzne vylepšenia pestovateľských záhonov ako povrchová vrstva pôdy. Mulč slúži ako výživa pri úprave úrodnosti pôdy, kedy sa vrchné organické časti pôdy premieňajú kompostovaním na živiny. Na tento účel sa používa slama, lístie, sušené seno, byliny ako kostihoj, pŕhľava a podobne. Kúzlo prípravy mulčovacieho koláča je umením pestovateľa. Čím lepšie tomuto procesu rozumieme, tým si môžeme namiešať hodnotnejšie zmesi pre svoje záhony a rastliny.

Mulčovanie slamou

V príprave pestovateľských substrátov zohráva mulčovanie dôležitú úlohu najmä v záhrade. Pre prípravu substrátov na klíčenie semien paradajok nemá prakticky využitie, zato pri pestovaní na záhone má veľký význam. Bio pestovanie sa bez mulčovania, takmer nepoužíva no permakutúra alebo prírodné farmárstvo túto techniku považuje za prazáklad všetkých činností - nečinností. Mulč slúži ako ochranná horná vrstva pred nadmerným vysychaním pôdy. Imitovanie tejto v prírode sa vyskytujúcej ochrannej funkcie opadaného lístia a organického opadu ďalších odumretých častí z rastlín je druhá najdôležitejšia funkcia mulčovania. Treťou funkciou mulčovania je zabránenie rastu burinám. Aby sme boli kompletní, spomeňme tiež mulčovanie pre estetické dôvody, ktoré v neposlednom rade môžeme okolie kvetín a záhonov či chodníčkov "vystlať" materiálmi ako borovicová kôra, drevená štiepka, hobliny, ale aj kamennou drťou a podobne skrášliť. Aj skrášľovacie materiály môžu byť prirodzenou výživou alebo umelo impregnované živinami a slúžia nielen estetickým zámerom ale aj ako dlhodobý zdroj výživy.

Uhlík

Uhlík je súčasťou tých najúrodnejších pôd a zemín. V minulosti sa vždy na jeseň vypaľovali suché trávy a krovinaté porasty, aby sa zabezpečila dávka uhlíka pre lepší rast v budúcom roku. Funguje to výborne, lenže vypaľovanie, ktoré neriadi znalá a pozorná osoba farmára viedlo často k požiarom a vyhubeniu živočíšnych druhov i škôd na majetku. V prírode sa tvorí uhlík podobným spôsobom - požiarmi, Tie vznikajú často tam, kde sa nesprávne hospodári. Požiar je potom následkom vysušených lesov. Zdravé lesy požiar nenapadá, aj keby to skúsil, les si s ohňom poradí.

Uhlík

Keď už požiar dohorí, ostáva po ňom vrstva užitočného uhlíka, ktorá zohráva významnú úlohu v následnej náprave krajiny. Pestovateľ, ktorý rozumie ohňu a uhliu si vie pripraviť vysoko kvalitné uhlie v špeciálnom ohnisku alebo peci. Také uhlie, keď je správne podrvené a primiešané do zeminy, plní funkciu dobrej vodnej regulácie t.j. udržiavanie správnej vlahy pre korienky ale zároveň dobrú drenážnosť substrátu. Uhlie tvorí vynikajúci základ pre pôdny mikrobióm t.j. domov pre prospešne pôdne mikroorganizmy, potláča neprospešné tzv. patogénne organizmy a patogénne procesy v pôde. Uhlík v pôde prospieva tiež rastlinám, nielen ich zeleným častiam ale aj ich koreňom a plodom. Viazaním uhlíka do zeme prispievame k organickému pôdohospodárstvu viac, než je v súčasnosti známe. O príspevku pre našu uhlíkovú stopu ani nehovoriac.

Živec

Jeden z najrozšírenejších pôdotvorných materiálov sa v prírode nachádza vo forme kompaktných minerálov alebo nerastných žíl, ktoré vznikli krištalizáciou z magmatických tavenín. Nachádzajú sa v sedimentoch a premenených (metamorfovaných) horninách. Priemyselné využitie v sklárstve a keramike. Živcov je veľa druhov, delia sa na dve hlavné skupiny podľa základného chemického zloženia: K - draselné živce sú bázické, významným zástupcom je ortoklas K Al Si₃ O₈. Druhú skupinu tvoria Na-Ca - sodno-vápenaté živce (plagioklasy), typickým zástupcom je oligoklas (Na,Ca) Al Si₃ O₈.

Živec

Kto chce, chemického učiva je k živcom habadej, ale pre pôdotvorné účely stačí vedieť, že v prírodných procesoch sa chemické zvetrávanie živcov deje hydrolýzou a produkciou ílových minerálov. Hydrolýza začína rozpúšťaním živcov vo vode, najlepšie v kyslých alebo zásaditých roztokoch. V neutrálnom prostredí to ide pomalšie. Rýchlosť zvetrávania živcov určuje reakciu s iónmi H⁺ alebo OH^- čím sa zrážajú íly. Ďalšie ióny, ktoré závisia od typu živca, reagujú a ovplyvňujú kvalitu ílov. Množstvo živcov v zemskej kôre spôsobuje, že íly sú veľmi hojnými produktmi zvetrávania. Poznáme veľké množstvo hlín. Už ich farba napovedá o chemickom zložení.

Približne 40% minerálov v sedimentárnych horninách sú íly a hliny, čím tvoria dôležitú zložku pôd. Živec, ktorý bol nahradený hlinou, vyzerá v porovnaní s kryštalickými a sklovitými nezvetranými živcovými zrnami kriedovo. Do pôdnych zmesí používame živec v zrnitosti 2-8 mm. Rôzny stupeň zvetrania môže mať za následok iné schopnosti vyplavovania živín, preto môže byť od hliny k hline veľmi "výživný" alebo až jalový.

Rozdiel v pridávaní živca určitej zrnitostnej triedy do zeminy, alebo pridávanie ílu či hliny je asi zrejmý. Zrnitý živec pridá zemine na štruktúre a sypkosti, zlepší sa drenáž a dávkovanie živín bude rovnomernejšie.

Ako si namiešať nakličovací substrát podľa vlastného receptu

Je to jednoduché. Každý človek, ktorý si položí otázku, napr. "ako sa naučím objaviť vlastný recept na prípravu nakličovacieho substrátu" už má vlastne odpoveď. Nemusí to byť hneď, ale po niekoľkých hodinách či dňoch bádania, niekedy za pár rokov, alebo až na sklonku života. Takto je to v svete ľudí so všetkým. Otázka - odpoveď. Neotázka - neodpoveď.

Niet dôležitejšej práce na tomto svete, ako je učenie. Pritom sa väčšine učiť nechce. Poznáte to zo školy, dostať pochvalu, či dobrú známku od učiteľa dokáže aj blbec. Stačí, keď opíše písomku od dobrého žiaka, vyrobí si ťahák, alebo si nechá vypracovať dizertačnú prácu za peniaze. Koľkí blbci predvádzajú "úspech" ako dobre postavení papaláši, ktorí si kúpili vysokoškolské diplomy? A spoločnosť im to toleruje. V našom svete taký prístup k učeniu stačí. Stačí? Nuž, asi budú prekvapení títo podvodníci neskôr. Ale to je na iný príbeh, teraz sa vráťme k farmárskemu učeniu. Učíme sa, pretože nás to baví, pretože potreba učiť sa vyvstáva z vnútra, zo samotnej podstaty bytia. Nemôžme ináč. Kto neverí, nech sa spýta Evy. Zvedavosť prináša otázky, tie hľadanie, pozornosť, odpovede a poznanie.

Vráťme sa ku zemine. Musíme si uvedomiť, že v prírode je pre rastlinu, vo všetkých jej fázach života, stanovené jedno konkrétne miesto s konkrétnou pôdou, kam semienko spadne, zvlhne, vyklíči, zakorení sa a bude rásť a plodiť po celý život, kým nespadne. V prípade stromov sa jedná o niekoľko sto rokov. Lebo v divokej prírode má rastlina na jednotlivé etapy životného cyklu dostatok času. Nikam sa neponáhľa. Kdežto my sa sústavne ponáhľame. Naši predkovia objavili, že jednotlivé fázy života rastlín môžeme poňať "technologicky", tým ich život optimalizovať, čo v podstate znamená urýchliť. Preto už dokážeme zvyšovať úrodnosť, výnosy, rýchlosť rastu, silu, odolnosť rastlín... Postupujeme dôkladným výskumom a štúdiom a následnou aplikáciou poznatkov do pestovateľských postupov. Vplyv výživy v jednotlivých obdobiach života rastliny sa ukazuje ako zásadný. Rastlinu živí voda, vzduch slnko a pôda. Zamerajme sa teda na tento posledný element - pôdu. Tie ostatné necháme na inokedy.

Pôda - zemina, je v tom rozdiel?

Všimli ste si, niekedy píšem pôda, niekedy zemina. Je v tom rozdiel? Áno, pôda je divoká, pôvodná, prirodzeným spôsobom (v božskom stvorení vytvorená) najvrchnejšia vrstva zemskej kôry, zatiaľ čo zemina je domestifikovaná, umelo vytvorená, človekom namiešaná z jednotlivých komponentov, alebo vytorená simuláciou podmienok. Ak sme sa rozhodli pripraviť zeminu pre pestovanie rastlín s "umelou" výživou, musíme vedieť, čo budú naše rastliny potrebovať, aby vyprodukovali výsledok, aký my od nich požadujeme. A teraz sa môžeme pustiť do samotného bádania.

Vhodná zemina pre klíčenie semien je iná, ako zemina pre rast koreňov a iná ako zemina pre výživu rastlín a tvorbu plodov. Inú zeminu potrebuje melón, inú jahoda a inú paradajka. Iné potreby výživy má klíčok, iné kvet, iné list a iné plod rastliny. Uvedomíme si tieto všeobecné zásady a vieme pripraviť vhodné pôdne podmienky svojim rastlinám. My nie sme viazaní jedným miestom, vieme rastlinku predpestovať v parenisku či rýchliacej nádobe, čo je niečo podobné inkubátoru. Potom ju v črepníku môžeme nosiť na "výlety", keď sa zakoreňuje a zavčasu na jar vynášame z interiéru von na slnko, aby si postupne privykala na prostredie, ale na noc ju ušetríme zimy a opäť ju dáme do teplúčka. Vieme jej napríklad poskytnúť zvýšené denné svetlo, tým že svietime UV lampou aj v noci. Skrátka je toho veľa, čo v živote rastlín vieme ovplyvňovať. Dôležité je, aby sme si uvedomili, či to všetko je pre rastlinu a v konečnom dôsledku aj pre nás prospešné alebo neprospešné. Možno si tým škodíme, možno pomáhame. Každopádne svet ovplyvňujeme a meníme ako sa nám zapáči.

Na klíčenie semien nepotrebujeme nič viac, iba vodu resp. vlhkosť. Každé semienko, ktoré sa stretne s vlhkosťou začne po určitom čase klíčiť. Výživu čerpá klíček zo semena. Po určitom čase sa vytvoria korienky, stonka, lístky a klíčok prechádza do štádia mladej rastliny, ktorá už potrebuje výživu z prostredia. Vtedy sú vhodné veľmi riedené dávky živín zo substrátu. Neskôr, ako rastlina silnie, potrebuje stále viac živín. Dusíkom podporíme rastlinu v raste a tvorbe zelených častí, fosfor a draslín potrebuje rastlina pri kvitnutí a tvorbe plodov.