Ako vytvoriť nové odrody paradajok
Nezačínal som hneď s úmyslom zmeniť svet pestovania paradajok, ale môj konvenčný prístup k pestovaniu postupne ovplyvňovali výrazné zvraty osudu. Keď som zažil rozdiely v kvalite, chuti, odolnosti rastlín a najmä v zdravotných účinkoch konzumovaných plodov, pestovanie mojej najobľúbenejšej zeleniny (ovocia?) sa transformovalo na ekologické, organické a dedičské odrody. Táto cesta ma priviedla k tvorbe vlastných odrôd a dnes čaká na veľkú skupinu prebúdzajúcich sa pestovateľov, živiacich sa vlastnou produkciou plodín.
Nová odroda paradajky NYANYA (2020)
Mne sa to prihodilo tak trochu náhodou. Moje lány paradajok, ktoré roky rástli výlučne na organickej pôde s podporou kravského, konského a slepačieho hnoja, rôznych výluhov z pŕhľavy, papradín, kostihoja, slamy a iných organických hnojív a kompostov, umožňovali opeľovačom prístup ku kvetom rastlín. Tým sa začalo náhodné kríženie medzi početnými druhmi a ja som si stále jasnejšie uvedomoval, ako sa moje paradajky menia. Začali vznikať odlišné kúsky ovocia celkom zaujímavých tvarov, farieb a chutí. Táto hra s peľom a bliznami pritiahla moju pozornosť a vrhol som sa do vlastného bádania. Zásadu - spolupracovať pri krížení s prirodzenosťou (prírodou) som nemienil prekročiť.
Ako vznikajú nové odrody paradajok?
Je to prirodzený prírodný proces. Úžasné je však to, že aj človek si ho môže vyskúšať a poznať, aké je byť stvoriteľom. Vytváranie nových odrôd nie je také ťažké, akoby sa mohlo zdať. Nehovorím o adaptácii tej-ktorej odrody na miestne podnebie, ale o skutočne nových a jedinečných druhoch paradajok. Mnohí pestovatelia dnes dokážu prirodzené opeľovanie napodobiť a názorne nám predvádzajú, ako si všetci môžeme vytvoriť vlastné a jedinečné odrody paradajok. Stručný postup kríženia možno zhrnúť do týchto inštrukcií:
- Pestujeme čo najviac odrôd paradajok (desiatky až stovky).
- Vyberieme si tie, ktoré nám a našim konzumentom najviac chutia.
- Špecializujeme sa na tieto obľúbené odrody.
- Obľúbené odrody pestujeme aspoň po 10 rastlín.
- Pre účely kríženia naďalej pestujeme v blízkosti obľúbených aj ostatné odrody.
- Zabezpečíme vlastné systematické kríženie, alebo ponecháme kríženie na hmyz.
- Zbierame semená zo zaujímavých a chutných plodov krížencov a tie ďalej sadíme.
- Môžeme sa popýšiť aj vlastným názvom novej odrody.
- Ak sa nám podarilo vypestovať niečo pozoruhodné, môžeme novú odrodu registrovať.
- Vstúpime do rodiny organických pestovateľov paradajok.
- Alebo sa pokúsime o komerčný úspech v hybridnom pestovaní.
Podstata vzniku nových druhov tkvie v opeľovaní
Pod pojmom opeľovanie sa skrýva úvodná časť aktu pohlavného rozmnožovania rastlín. Po opelení, teda po prenose peľu z tyčinky cez bliznu do semeníka, splynie peľové zrniečko s vajíčkom, čím dôjde k oplodneniu. Tak vznikne zárodok - plod ovocia alebo zeleniny, ktorý rastlina ďalej vyživuje a ten sa ďalej vyvíja a rastie až pokiaľ nedozrie. Ak na opeľovanie použijeme dvoch rôznych rodičov, teda dve rastliny rôznych odrôd paradajok, t.j. opelíme bliznu kvetu z rasliny A peľom z rastliny B, potom sa v dozretom plode budú nachádzať nové semená s novými genetickými vlastnosťami oboch rodičov. Z týchto semien vyrastie nová rastlina, ktorej plody majú nové vlastnosti. Vznikol nový druh C.
Kvety paradajky NYANYA
Paradajky sa rozmnožujú kvetmi t.j. pohlavne aj odrezkami, t.j. nepohlavne. Kvet krytosemennej rastliny obsahuje pohlavné orgány – samčie tyčinky a samičie piestiky. Tyčinka je tvorená vláknom zakončenom peľnicou, v ktorej sa nachádzajú peľové zrnká. Piestik pozostáva z blizny, čnelky a semenníka. Blizny prijímajú peľ z tyčiniek. Peľové zrnká sa prenášajú z tyčinky na piestik kvetu. Tento proces sa nazýva opeľovanie. V prírode existujú dva typy opelenia:
1. Krížové opelenie alebo xenogamia, jedná sa o prenos peľu z jedného kvetu na piestik iného kvetu. Nápomocné pri tomto druhu prenosu peľových častíc sú biotické a abiotické faktory. Medzi biotické patria živočíchy napr. hmyz, najmä včely, motýle ale aj vtáky. Medzi abiotické faktory patria gravitácia, vietor a voda.
2. Samoopelenie alebo autogamia je prenos peľu do semeníka z toho istého kvetu. Autogamia nie je u divých foriem tak bežná, príroda sa snaží samopeľovanie obchádzať, keďže vedie k postupnej degenerácii rodu.
Po opelení sa peľové zrnká prenesú na semenník, čím nastáva oplodňovanie. V semenníkoch sa vyvíjajú plody, ktoré obsahujú semená oplodnených vajíčok. Po prirodzenom vysemenení do pôdy, alebo po výsadbe, či v iných napr. laboratórnych, priaznivých podmienkach, sa zo semien vytvoria nové rastliny. Keď vyrastú a dospejú, vytvoria nové kvety a reprodukčný cyklus sa opakuje. Niektoré rastlinné druhy majú aj tyčinku, aj piestiky v kvete tej istej rastliny. V takom prípade sa jedná o samoopeľovanie (autogamia). Iné druhy rastlín majú tyčinku na jednej rastline a piestiky na druhej (napr. rakytník), vytvárajú samčie a samičie rastliny. V tomto prípade sa peľ musí preniesť z jednej rastliny na druhú, čo sa nazýva cudzoopeľovanie (allogamia).
Výber, kríženie a hybridizácia
Tento fenomén je široko používaný v šľachtení rastlín. Vieme, že samoopelenie a kríženie príbuzných organizmov vedie k prechodu génov do homozygotného stavu a vedie k zníženiu životaschopnosti a produktivity a následne k degenerácii. V rastlinách s krížovým opelením sú tieto mutácie v heterozygotnom stave. Pravdepodobnosť prechodu do homozygotu sa pri samoopelení mnohonásobne zvyšuje, ale nie je zachovaná v populácii v dôsledku prirodzenej eliminácie. Samoopelenie v šľachtení sa používa ako nástroj na vytvorenie čistých (homozygotných) línií s fixnými znakmi. Napriek poklesu produktivity sa po hybridizácii často objavuje fenomén heterózy, čím vzniká sila hybridov z odrôd samoopelivých. Tento jav sa nazýva interline hybridizácia, jej produktom sú hybridné semená označované symbolom F1. V prvej generácii hybridy prekonávajú čisté výnosové línie, ale v nasledujúcich generáciách vlastnosti hybridov miznú.
Komentáre
Zverejnenie komentára